V živote bývajú také okamihy, ktoré nás prinútia zastaviť sa, niečo si pripomenúť, poobracať stránky historických kníh a s vďakou spomínať.
V týchto dňoch je takou udalosťou významné výročie začiatku školského vyučovania v novej budove školy. A hoci vieme, že v Tulčíku sa vyučovalo už od stredoveku, kedy sa chlapci na fare učili najmä čítať, písať a počítať, z obdobia novovekých dejín poznáme tiež niektoré mená významných učiteľov, ktorí nepochybne prispeli k budovaniu školstva v Tulčíku, chceme svoju pozornosť zamerať na „našu školu“ a jej výročie.
Ešte v 1. polroku šk. roku 1962/63 sa vyučovalo v troch rôznych budovách a na tri smeny. Pre 272 žiakov bolo preto nanajvýš potrebné postaviť novú, väčšiu, hygienicky vyhovujúcu budovu.
11. februára 1963 sa na radosť všetkých začalo vyučovať v nových priestoroch, v škole, ktorú po rôznych úpravách poznáme a mnohí navštevujeme dodnes. Vyučovalo sa v dostatočnom počte tried na jednu smenu vtedy ešte pod riaditeľským vedením p. Jána Klimenta. Škola sa postupne rozšírila o nové dielne a učebne. Začiatok vyučovania bol už od šesťdesiatych rokov posunutý z tradičného času 8.00 na skorší, pretože bol viazaný, ako aj dnes, na autobusovú a vlakovú dopravu žiakov prichádzajúcich z okolitých obcí školského obvodu. V škole fungovala krúžková činnosť, obľúbené boli hlavne športové a hudobné činnosti. To čo dnešní žiaci nepoznajú, bolo neodmysliteľnou súčasťou školy, a to žiacke brigády na miestnom JRD pri zbere zemiakov či jahôd alebo práce v ovocnom sade. V období fašiangov sa v škole stal tradičnou akciou karneval, pri ktorom sa zabávali nielen deti, ale aj učitelia a rodičia. Divadelné hry pod vedením p. uč. Drabiščákovej zaznamenávali veľký úspech. Veď aj výsledky všeobecnej (komplexnej) previerky školskej inšpekcie hovoria, že „práca školy je hodnotená kladne“. Počet žiakov sa v priebehu rokov menil, do roku 2000 neklesol pod 200, no najvyšší počet žiakov školy bol rekordných 330 v šk. roku 1971/72. V osemdesiatych rokoch do školského areálu, v ktorom stáli dielne, jedáleň s kuchyňou pribudla telocvičňa.
V deväťdesiatych rokoch sa v súvislosti so zmenami v spoločnosti menili niektoré priestory (Izba revolučných tradícií), učebné osnovy (vyučovanie anglického/nemeckého jazyka), obnovilo sa vyučovania náboženstva, vznikla Rada školy. Škola dodnes spolupracuje so ZUŠ v Raslaviciach, naďalej usporadúva príležitostné akadémie, úspešne sa podieľa na vzdelávacích projektoch a modernizuje sa zvonku i znútra, čím poskytuje kvalitné vzdelávanie pre žiakov.
A hoci škola prechádzala zložitými zmenami, ktoré ovplyvňovali rôzne faktory, personálne, politické, ideologické, demografické, riešila mnohé technicko-materiálne problémy, bola najmä svedkom životov, vzťahov a osobného rastu žiakov a učiteľov. A stále je tu, funguje, zveľaďuje sa. Poskytuje prácu, vzdelanie a utvára spomienky pre všetkých. Tešíme sa z toho a prajeme jej aj nám a všetkým Tulčíčanom veľa dobrých učiteľov a snaživých žiakov, priaznivé podmienky pre výchovu i vzdelávanie a v kontexte dnešnej doby, život v mieri.
J. Štefaničová
(zdroj: Klempay, M: Dejiny školstva v Tulčíku.2018)
