Súčasťou cirkevného života v Tulčíku bola od stredoveku aj škola, ktorá pôsobila pri farskom kostole. Hoci v nej vyučoval učiteľ, hlavný dohľad na školu mal miestny farár. V škole sa tulčícki chlapci učili čítať, písať, počítať a spievať náboženské piesne. Len niektorí, pozoruhodne nadaní mladíci pokračovali v štúdiách v kláštorných školách. Celkom ojedinelým príkladom v štúdiu bol Tulčíčan Peter, syn Pavla, ktorý v roku 1418 začal študovať na univerzite v Krakove. Bol nepochybne prvým študentom z Tulčíka, ktorý študoval na vysokej škole.

Tulčícka farská škola jestvovala aj za reformácie v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia. Evanjelici považovali školu za predsieň kostola, čím sa zvýšil význam a vážnosť školy. Priame písomné doklady o tulčíckej farskj škole sa zachovali až od roku 1651. Vtedy v nej učil Ján Novák, ktorý je prvým menovite známym tulčíckym učiteľom. Predsedom školskej stolice rímskokatolíckej ľudovej školy bol vždy tulčícky farár a za jeho členov boli volení spravidla cirkevní kurátori a najdôveryhodnejšie osoby. Školskej stolici pripadla povinnosť voľby nového učiteľa, ktorého potom potvrdzoval biskupský úrad v Košiciach. Podľa zoznamu obecného kronikára pôsobili v rokoch 1848 - 1918 títo učitelia: Ján Debrecéni, Jozef Virag, Jozef Bašista, František Košč, Ján Bodnár, Ján Vargovčík, Vojtech Harsághy, Mária Ghillányiová. Obecný kronikár vtedy napísal do kroniky:"z pospolitého ľudu vedel písať jediný človek, kožušník Andrej Husovský".

Až do roku 1907 bola škola jednotriedkou a až na dekana A. Šikorského, ktorý vyučoval náboženstvo, bol V. Harsághy jediným učiteľom v obci. V rovnakom roku bola dokončená budova novej školy (dnešná MŠ) a druhou učiteľkou sa stala M. Ghillányiová. V tom čase sa počet detí vo veku 6 -14 pohyboval okolo 170 detí. Úspechy učiteľov znamenali zníženie negramotnosti obyvateľstva obce na 40%. Po vzniku Československej republiky si tulčícka škola zachovala cirkevný charakter. Predsedom Školskej stolice Rímskokatolíckej ľudovej školy bol do roku 1925 farár Ľ. Hedry a po ňom L. Szilágyi. Do roku 1931 vyučovali v dvojtriednej škole V. Harságyi a jeho manželka Izabela.

V roku 1930 vstúpila do života obce a školy osobnosť, ktorá na celé desaťročia ovplyvňovala život v obci, p. Jozef Lipka. V následných rokoch pôsobili v škole H. Hanudeľová, V. Varga, H. Slávkayová a J. Matúš. Učitelia a žiaci školy sa stali neodmysliteľnou súčasťou každodenného spoločenského i cirkevného života obce. V rokoch slovenského štátu bola škola trojtriedna. Vystriedali sa učitelia, ktorých sme už spomínali a k nim pribudli J. Adam, A. Kopčáková, A. Kopčák, J. Štofko, J. Hambor, M. Wittnerová. Po vojne zanikla Rímskokatolícka ľudová škola, ktorá  dostala nový názov Štátna ľudová škola. Jej riaditeľom bol J. Adam, učiteľom J. Štofko. Náboženstvo vyučoval A. Kopčák. Počet žiakov osciloval okolo 120 žiakov.

Za významnú udalosť v povojnovom období považujeme zriadenie materskej školy 1. 11. 1947. Prvou učiteľkou bola M. Adamová a pestúnkou M. Rentková. Škola mala 42 detí a sídlila v kultúrnom dome, učiteľskom byte aj v budove MNV. Mimoriadnou udalosťou tohto obdobia bolo ukončenie vysokoškolských štúdií. Spomenieme A. Lipku,ktorý študoval na bohosloveckej fakulte, Š. Fabuľa lesné inžinierstvo, Š. Greif elektroinžinierstvo, atď. 

V rokoch 1948-1960 prešla tulčícka škola viacerými premenami, keďže sa jej dotkli, podobne ako aj ostatných škôl v republike, všetky školské reformy. Štátna ľudová škola, ktorá tu jestvovala v rokoch 1945-1948, bola novým školským zákonom o základnej úprave jednotného školstva premenovaná na národnú školu, s ročníkmi 1-5. Zmeny sa prejavili nielen vo forme, ale i obsahu školského vyučovania. Národná škola v Tulčíku bola až do roku 1953. Ako vyplýva z obsahu Kroniky strednej školy v Tulčíku, na návrh školského inšpektorátu zriadil Krajský národný výbor v Prešove v roku 1949 Strednú neúplnú školu v Tulčíku s dvoma oddeleniami. Do jej obvodu patrili žiaci národných škôl z Tulčíka, Demjaty a Záhradného. Vedením školy bol poverený Jozef Štofko, neskôr to bola Alžbeta Kopčákova a po nej J. Kliment. Rozhodnutím KNV v Prešove z roku 1952 bola Stredná škola v Tulčíku z neúplnej premenená na úplnú so štyrmi triedami. Tretím, a v päťdesiatych rokoch posledným, aktom zmien v školstve bol zákon číslo 31/1953 Zb. ktorým sa mal prehĺbiť systém jednotnej školskej sústavy. Boli zrušené národné a stredné školy a namiesto nich boli zriadené osemročné stredné školy ako školy poskytujúce základné všeobecné vzdelanie. Za riaditeľa Osemročnej strednej školy v Tulčíku (OSŠ) bol vymenovaný Ján Kliment, ktorý v tejto funkcii zotrval do roku 1960. Bol aj prvým riaditeľom základnej deväťročnej školy v rokoch 1960-1963.

Podľa školského zákona 4.95/1948 sa neoddeliteľnou súčasťou socialistického systému stali i materské školy. V rokoch 1950-1954 pôsobila vo funkcii riaditeľky Materskej školy v Tulčíku Anna Šefčíková a od roku 1954 to bola Antónia Kostelníková, ktorá viac ako tri desaťročia spojila svoj život s každodennou vychovávateľskou prácou v tejto škole. Počet detí sa pohyboval od 31 do 48. Keďže od roku 1953 pôsobili v obci tri samostatné školské jednotky - materská, národná a stredná škola znamenalo to striedavé či dvojsmenné vyučovanie. Niektorá z tried bola každoročne umiestnená v súkromnom dome Švidovcov, ktorému sa hovorilo "škola u Švidu". Keďže počty žiakov ani v jednom školskom roku neklesli pod 210, situáciu neriešilo ani vytvorenie OSŠ v Tulčíku. Preto stále naliehavejšou bola požiadavka, aby nadriadené štátne orgány vyjadrili súhlas s výstavbou novej školskej budovy. Nepodarilo sa to v roku 1956 ani v roku 1957, pretože prednosť mali obce, v ktorých školy boli úplne zničené vojnovými udalosťami. Priestorové problémy, s akými tulčícke školy zápasili, rušivo zasahovali nielen do bežnéno pedagogického procesu, ale v značnej miere ovplyvňovali kvantitu a kvalitu mimotriednej a mimoškolskej práce. I napriek tomu to boli práve učitelia, ktorí naďalej prispievali k spoločensko-kultúrnemu rozvoju obce. Zápisy v školskej kronike podrobne zachytávajú pestrú zmes aktivít, bez ktorých bol nemysliteľný nielen chod škôl, ale i verejného života obce. Už otvorenie školského roku bolo veľkou slávnosťou pre celý Tulčík. Deti materskej, národnej a strednej školy prešli obcou v sprievode, ktorý doprevádzal harmonikár Brunari. Koniec školského roku bol ukončený výletmi do blízkeho či vzdialeného okolia a školskými veselicami (majálesmi, juniálesmi). Učitelia nacvičovali divadelné hry (Drabiščáková, Rákoš), viedli pevácke a tanečné súbory (Kliment), pripravovali žiakov na vystúpenia v rámci spartakiády (Rákoš, Bašista). Bez účasti členov učiteľských zborov by neboli pracovali v obci také organizácie ako Výbor žien, Československý červený kríž, Sokol, Živena atď.

Škola v rokoch 1990 - 2001:

•Základná škola (1990 – 2001)

•Riaditeľka : Helena Michnová

•Zástupkyňa riad.: Mária Samuelčíková

•3 budovy v školskom areáli: škola, telocvičňa, jedáleň

•Športový areál, pozemky

•Počet žiakov: do 231

•Počet učiteľov: 15 - 17

•Materská škola v rokoch 1990 – 2001

•Riaditeľky MŠ: Lýdia Rákošová, Božena Rákošová, Mária Luterančíková

•2 triedy, približne 40 detí

Škola v rokoch 2001 - 2010:

•Základná škola (2001 – 2010)

•Riaditeľ školy: Štefan Cerula

•Zástupcovia riaditeľa pre ZŠ: Adriana Rákošová, Martin Klempay

•Zástupkyňa riaditeľa pre MŠ: Mária Luterančíková

•Od 1. 7. 2002 ZŠ v zriaďovacej pôsobnosti obce Tulčík

•Od 1. 10. 2004 zriadený nový právny subjekt: Základná škola s materskou školou Tulčík

•Presun kompetencií v oblasti školstva na samosprávy:

•Originálne kompetencie – Materská škola, Školský klub detí (družina), Školská jedáleň

    - financuje obec Tulčík

-Prenesené kompetencie – Základná škola

    - financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Škola v rokoch 2010 - 2015:

•Základná škola (2010 – 2013)

•Riaditeľ školy: Martin Klempay

•Zástupca riaditeľa: Štefan Cerula, Adriana Taišová

•Šk. rok 2013/2014 – 110 žiakov, 9 tried v ZŠ

•40 žiakov a 2 triedy v MŠ

•11 záujmových útvarov v ZŠ

•Elokované pracovisko Základnej umeleckej školy v Raslaviciach  - 4 odbory: hudobný (klavír, akordeón, husle, gitara, keyboard), výtvarný, tanečný a literárno-dramatický