Sv. Ján z Kríža povedal: „Večnosť nie je len budúca odmena, ale skutočnosť, ktorá sa začína už tu, nakoľko sa učíme žiť v láske a spoločenstve s Kristom.“
Na prvý pohľad sa zdá, že sú len dve kategórie ľudí: živí a mŕtvi. Avšak vzkriesenie Lazára a uzdravenie ženy chorej na krvotok predstavujú nás všetkých. Lazár, obviazaný šatkami, predstavuje ľudí, ktorí stratili kontakt s vnútornou slobodou. Stav chorej ženy predstavuje celé ľudstvo. Hľadáme lieky, hľadáme život, ale často sa spoliehame na falošné modly, ktoré nás nechávajú prázdnymi. Iba stretnutie s Kristom môže priniesť skutočné uzdravenie. Jej príbeh ukazuje, že je nevyhnutné otvoriť sa Božej prítomnosti. Oba príbehy nás konfrontujú s otázkou: „Sme zomierajúci, ktorí čakajú na koniec alebo žijúci, ktorí už začali zažívať vzkriesenie?“ Pamätajme, že večný život si volíme už teraz, ak žijeme slobodne, s nádejou a dôverou v Boha. Sme veční, nie nesmrteľní. Naša doba vytvorila ilúziu nesmrteľnosti, poháňanú pokrokom a blahobytom, ktorá nás vedie k ignorovaniu hraníc ľudského bytia. Dnes sa vzďaľujeme od pojmu smrti. Kristus smrť neodstránil, ale ňou prešiel. Evanjelium zdôrazňuje paradox Boha, ktorý zachraňuje prostredníctvom kríža a zjavuje nám, že hoci sme veční, nie sme nesmrteľní. V Božích očiach má každé naše gesto lásky nekonečnú hodnotu: všetko sa môže stať večným. Hoci nevieme presne, kedy to bude, už teraz vieme, že sme stvorení pre budúcnosť plnú nádeje.
Požehnané veľkonočné sviatky.