Po “dobrodružnom „ cestovaní autobusom, vlakom, rýchlikom a „zubačkou“ nás Štrbské pleso privítalo drobným mrholením. Ale my sme sa nepodali a rozhodli sa cestu k vodopádu Skok, aj napriek tomu zdolať. Naše odhodlanie presvedčilo aj počasie. Mrholiť prestalo a my sme statočne kráčali. Nádhera tatranskej prírody v nás zahnala aj občasnú únavu. Spočiatku oparom zahalený, ale mohutne hučiaci prúd padajúcej vody odhalil svoju nádheru a silu. Krátke občerstvenie, a vydali sme sa na cestu späť na Štrbské pleso. Len opatrne, kamene aj
konáre stromov sú mokré, šmykľavé. Nezabudli sme ani na našich blízkych doma. Kúpili sme im drobnú pozornosť, to k výletu patrí. Spokojní, plní nových zážitkov, sme sa večer vrátili domov. Určite si takýto spoločne prežitý deň zopakujeme.
piataci